Anemis Kära Hewett

12. listopadu 2013 v 20:17 |  Človek

Vek: 9



Popis: An je nízka, dosahuje tak 135 cm. Má štíhlu postavu a po pás jej padajú husté hnedé vlasy. Má svetlú pleť a tak jej vlasy vyniknú ešte viac. Občas v nich je mašlička alebo čelenka. Dominantou jej gulatej tváre sú dve malé modré očká. Je v nich všetka nevinnosť a láskavosť sveta. Uprostred malý, trochu širší nosík, na ktorom sú slabunké, vyblednuté pehy a pod ním ružové úzke pery. Skoro vždy na nich hrá úsmev, ale to len preto, lebo sa An dokáže tešiť aj z maličkostí. Smrť svojich rodičov ju však ťaží stále na srdci. Na lícach sa jej pri úsmeve zjavia malé jamky. Od ramena sa jej po chrbte tiahne dlhá jazva, ku ktorej prišla pri úraze, keď sa rúcalo mesto. Ona o tom však nevie, vtedy bola ešte moc malá na to, aby si to pamätala. Preto jazva nie je ani tak moc vidieť, pozorné oko si ju však určite všimne. Zvykne nosiť modré šaty, ktoré má ešte od doby, čo žili jej rodičia. Dala jej ich mama a nosí ich rada, hoci sú už dosť špinavé a dotrhané. Siahajú jej asi pod kolená a sú trochu voľnejšie. Keď je chladno, má na sebe svetrík či bundičku. Toto oblečenie má radšej, než čo nosia ostatní. Volí skôr svetlejšie farby, ktoré sú podľa nej nosičom šťastia. Šperky nenosí, až na zmieňovanú mašličku vo vlasoch. Marzia jej občas zvykne spraviť vrkôčik a ten je schopná mať vo vlasoch aj niekoľko dní.

Povaha: An by veľa ľudí popísalo ako zlaté, milé a priateľské dievčatko. Bojí sa cudzích ľudí, ale keď si niekoho obľúbi, dôveruje mu a vždy stojí pri ňom. Rada každému zdvihne náladu, rozveselí ho či poradí, aj keď nie vždy rozumne a k veci. No už to sa cení, že pomáha všade, kde je treba. Keď niečo trápi ju alebo sa nevie rozhodnúť, radšej si to nechá pre seba a nikoho o radu neprosí. Často je zahĺbená, premýšľa a nevníma okolie. Nie, nie je autistka, no dokáže len tak nečinne sedieť a premýšľať hodiny. Odkedy ju Marzia, jej "náhradná mama," ktorá je pre ňu ako kamarátka, naučila okrem veľa iných vecí aj čítať a písať, miluje knihy. Číta rozprávky z kníh, ktoré jej Marzia dala. Chodí sa však tiež hrávať s ostatnými deťmi von. Dokáže sa baviť a smiať a nikdy to nie je hrané. Nepretvaruje sa. Niektorých jej kamarátom či kamarátkam príde iná, nazvali by ju až divná. Zvláštna. Iba preto, lebo by pre milované osoby obetovala aj vlastný život a pre tie, ktoré už s ňou nie sú, stratila aj vlastný. Zvykne hovoriť, že vidí rodičov v snoch, že cíti ich prítomnosť, keď zaspáva. A že na ňu už čakajú hore v nebi. Je skromná a nikdy nežiadala veľa. Nie je rozmaznané dieťa a nemala, ani nemá všetko, čo si zažiada. Preto sa teší z maličkostí a už len z toho, že spraví radosť iným. Pretože tak ju to učila mama. Dávala jej všetko, čo potrebovala - lásku a starostlivosť. Po nej má tiež An dobré srdce. Neklame, keď musí, tak proste mlčí a nič nepovie. U nej si môžete byť istí, že udrží tajomstvo. Veľa ľudí však jej povahu zneužíva. A to už tak milá nie je. Keď na to má dôvod, dokáže sa nahnevať a spraviť poriadny cirkus. Muche by neublížila, ale ušiam všetkých v jej blízkosti, keď sa hnevá, veru hej. An sa o seba vie postarať, aj keď na to možno nevyzerá. Vyrastala v podmienkach, ktoré ju k tomu nútili.

Skúsenosti: Na jej vek je celkom vyspelá a múdra. Dokáže veľa vecí, čo deti v jej veku nie. Od rodičov sa učila prežiť v tých najhorších podmienkach, pretože im často pomáhala a tiež ich pozorne sledovala. Nájsť si potravu, vyrobiť provizorné zbrane a podobe. S rovesníkom v rovnakom veku ako je ona sa ešte nepobila, no jej šanca na výhru by bola zrejme dosť malá.

Životopis: Ane sa narodila Sierre a Davidovi v jednom zo Sektorov, miest ohradených štítom, v oblasti Bieloruska, kde žili do jej piatich rokov. Stále zhoršujúce sa podmienky mesta rodinu prinútili odísť. Zbalili si tých málo vecí, ktoré im ostali, ktoré sa nezničili alebo ich neukradli rabujúci obyvatelia a dostali sa von z mesta. Dlho boli na cestách, cez noc sa skrývali v jaskyniach či v lesoch. An pozorne sledovala rodičov pri všetkom, čo robili. Zaobstaraní jedla, zbraní, úkrytu a podobne. Jedného osudného dňa, kedy už boli blízko k cieľu - ďalšiemu z ohradených Sektorov, cestou cez les ich napadlo nejaké zmutované zviera. Nikdy nič podobné nevideli. Bolo to veľmi agresívne a pazúrmi ich rozdriapalo na kúsky. Podrobnejšie to radšej popisovať nebudem, no na toto celé sa An pozerala. Na smrť svojich rodičov. Zmutovaný medveď či čo to vlastne bolo, zavetril najmenšiu korisť a rozhodol sa dať si ju ako zákusok. An nevnímala nič iné, len to, že stratila rodičov. Bolo jej jedno, že sa ju to zviera chystá roztrhať tiež. Chcela ísť za rodičmi. Zhodou veľmi šťastných náhod, práve vtedy išla okolo Marzia, o niečo staršie dievča, ktoré vyrastalo v laboratóriách na pokusoch. Odtiaľ tiež dostala zbraň, aby sa mohla brániť pred zmutovaným zverstvom v tomto lese. Aby náhodou vedci neprišli o ďalší testovací objekt. Malá vecička do vrecka, ktorá však vydávala vysoký, otrasný zvuk. Pre zvieratá o to väčšmi neznesiteľný, ako pre ľudí. An ležala schúlená na zemi a keď začula ten zvuk, len zdvihla pohľad a pozerala na odchádzajúceho medveďa. Po niekoľkých minútach spolu odišli z lesa. Marzia ju zaviedla do podzemných laboratórií, ktoré boli jej domovom. Chcela ho poskytnúť aj An, ale s podmienkou, že testy budú robené aj na nej. Ona, od smrti rodičov, vôbec nespolupracovala, s nikým sa nerozprávala, bola ako bez života. Len chodiaca prázdna schránka. Podzemné laboratóriá sa jej neľúbili. Žila tam niekoľko týždňov a za tú dobu sa stihlo udiať dosť vecí, kvôli ktorým museli An aj s Marziou odísť. Chceli odísť. Blúdili podzemnými chodbami, s poslednými zásobami, ktoré Marzia zobrala z výskumného centra. Keď už nemali vôbec nič, žiadne jedlo, pitie, všetko oblečenie úplne špinavé, An si spomenula, že jej rodičia vedeli o mieste, kam chceli ísť. Za lepším životom. Ibaže, bol tu malý háčik. Nevedeli, kade ísť. Už tu blúdili dosť dlho a nevedeli sa dostať von, nie to ešte do Sektoru. Pri ďalšom, zdalo sa, že beznádejnom hľadaní východu, začuli pohyb. Ešte niekto tu bol. V domnienke, že je to niektorí z vedcov, pretože išiel práve z laboratórií, sa skryli a ticho ho sledovali. Dúfali, že ich zavedie von z chodieb. A muž vážne smeroval tam. K východu, v jednom zo Sektorov. Nemohli prejaviť svoje nadšenie, že sa konečne dostali von z kanálov, tak sa len nemo tešili, aby ich muž nepočul. On o nich však aj tak celú dobu vedel.

An s Marziou teraz bývajú v obytnej štvrti spolu s ostatnými ľuďmi zo Sektoru 9. Marzia je pre Anemis ako jej mama. Na smrť rodičov doteraz nezabudla a nikdy nezabudne, no je rada, že jej Marzia zachránila život a že stále stojí pri nej. An je pripravená na život v Sektore 9. Nový život.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama