Jaden Collins

7. ledna 2014 v 14:25 |  Človek
4.11.2378

Jaden zdedila po matke stredne vysokú postavu. Aj keď má tých 168 centimetrov, priala by si mať ešte pár centimetrov navrch. Jej postava je chudá, no ťažko určiť, či aj toto zapríčinili mamine gény alebo skôr len nedostatok výživy. Aj napriek chabej strave má však veľkú silu v nohách. Na Jaden ako prvé upútajú jej oči. Okrem toho, že ich má pokryté tmavým závojom mihalníc, vzbudzuje pozornosť najmä ich farba. Azúrová modrá. Tá sa však mení podľa prostredia, v ktorom sa práve nachádza. Jej ďalšou dominantnou črtou sú jej vlasy siahajúce v miernych vlnách pod prsia. Sú sýtej tmavohnedej farby, lesknúce sa na svetle. Presne táto tmavohnedá farba spôsobuje hlavný kontrast medzi jej svetlou pokožkou a tmavými vlasmi. Má oválnu tvár so silnou čeľusťou a mierne naružovelými perami. Uprostred svetlej tváre má mierne špicatý, no aristokratsky úzky nos. Jaden veľa oblečenia nemá - a to čo má je buď natrhnuté, deravé alebo špinavé. V prvých dvoch prípadoch sa oblečenia ihneď zbavuje, pokiaľ to pre ňu nemá silnú citovú hodnotu. Drápy látky sa večne zachytávajú, odhaľujú kožu, spomaľujú ju.. zlyhávajú v každom smere, čo sa týka odevnej funkcie. Oblečenie čo reálne nosí je vo väčšine prípadov špinavé, no inak v pomerne dobrom stave. Volí tmavé farby, aj kvôli kamufláži, aj kvôli samotnému pocitu. Priam nenávidí farby, ktoré k nej ťahajú pozornosť. Dáva prednosť praktickým odevom - žiadne sukne ani šaty na nej neuvidíte. Skôr úzke tmavé nohavice, tielko, prípadne jej stará otcova kožená bunda, vysoké topánky bez opätkov alebo kanady. Šperky nemá, a aj keby nejaké mala, jednoznačne by ich nenosila. Nie že by sa nechcela páčiť, ale opäť je tu tá praktickosť a kamufláž.Vlasy nosí buď voľne pohodené alebo v pevnom cope.

Jaden celú obaľuje akási aura nedostupnosti. S cudzincami je opatrná a ostražitá, nechce sa pred nimi odhaliť a vystaviť sa riziku. Snaží sa pôsobiť tvrdo, k čomu ju vyrysovali podmienky, v akých žije a žila. Je nedôverčivá, no málokedy útočná. Jej napätosť a nepríjemný prístup sa však zmení, akonáhle sa človek prebojuje pod túto "škrupinku", čo ju celú obaľuje. Vo vnútri je citlivý človek, sarkastický a charizmatický človek, verný ako pes. Jaden je flexibilná a dokonale sa prispôsobuje novo vzniknutým problémom. V panických situáciach nestráca hlavu a snaží sa vymyslieť riešenie - verí, že vždy nejake je. Len ho treba nájsť. Na svoj vek je pomerne dosť inteligentná a psychicky vyspelá, i keď sa nepovažuje za žiadného génia. Jej inteligencia spočíva skôr v jej inovatívnosti a kreativite ako logike. V umení klamania je naozaj zdatná, to sa musí uznať. Možno, ale len možno, ak by sa narodila pár storočí dozadu, stala by sa z nej uznávaná herečka. Spôsob, akým dokáže vyjadriť úplne rozdielne emócie bez problému by u mnohých, pre ňu dôležitých ľudí, mohlo vyvolať úvahy, či Jaden naozaj poznajú. Jaden je výnimočne tvrdohlavá a jej utvrdilý názor môže zmeniť iba veľmi veľmi dobrý argument. Jej zjavne ďalšou negatívnou črtou je hrdosť. Aj keď relatívne rada pomôže ostatným v núdzi, na to, aby ostatní mohli pomôcť jej, by sa musela nachádzať vo veľmi zlej situácií. Taktiež neznáša premudrelých ľudí. egoistov a prílišných pesimistov. Jaden nie je útočná, no nemá problém sa brániť, či už slovom alebo činom. V prípade zrady sa však naozaj naštve a zmení sa na divokú šelmu, pripravenú zničiť protivníka hockakým spôsobom, aký bude potrebný. Má vysoké ambície - tou najvyššou je niečo zmeniť (podľa možností k lepšiemu), zanechať po sebe stopy budúcej generácií (ak nejaka bude).

Jej minulosť ju prinútila sa čo-to naučiť. Jej silnou stránkou je hlavne beh, dokáže ubehnúť dlhé trate bez postreby nejakej tej prestávky. Je tiež dosť ohybná, rýchla a dokáže narábať s nožom. Nôž ju však, nanešťastie, nejako veľmi neochráni. Nie je ani veľmi silná a pokiaľ by sa mala biť telo-na-telo, takmer určite by prehrala. Na druhej strane sa jej môžu zísť rokmi získané skúsenosti o prírode, hviezdach, počasí, získavaní potravy a podobne. Tiež by sa neutopila vo vode, keďže istý čas strávila pri vode a v prípade panickej situácie by sa nedostala do ošiaľu strachu - skôr by začala pokojne rozmýšľať nad efektívnym riešením.

Jaden sa narodila aj na tú dobu v extrémnom prostredí, kdesi uprostred lesa na konci jesene. Bol zázrak, že prežila. Jej matka však také šťastie nemala a krátko po pôrode zomrela na infekciu, pravdepodobne spôsobenú pôrodom v nehygienickom prostredí. Jej otec smrť svojej partnerky znášal ťažko, o to viac, že Jaden pobrala veľa z genetiky svojej matky - vlasy, postavu, správanie. V každom jej kroku a zabľabotaní videl svoju ženu. Tieto naoko potešujúce okolnosti mu však nespôsobovali radosť - ani náhodou. Vyvolávali spomienky, pochovanú bolesť. A tak sa začal jej otec každým dňom sťahovať viac a viac do seba. Keď mala Jaden asi štyri roky, začala vnímať svet okolo seba. Žila v divočine spolu s hŕstkou ostatných preživších - a na čele tejto skupiny bol jej otec. Napriek tomu, že mala to šťastie mať aspoň jedného z rodičov narozdiel od väčšiny vtedy-prítomných, necítila sa tak. Bez láskavej ruky starej ženy, ktorá nahradila funkciu oboch jej rodičov, by sa hádam nedožila ani o rok viac. Stará žena sa jej nikdy nepredstavila, no Jaden to nevadilo a začala ju volať mama. Jaden vyrastala a postupom času si uvedomovala, v akom bezútešnom svete to žije. Zaznamenala choroby, kvôli ktorým museli opustiť štvrtinu z ich skupiny a nechať ju zomrieť, aby sa zdraví od chorých nenakazili. Zaznamenala neustále presuny ich skupiny, zaznamenala útoky zmutovaných i nezmutovaných zvierat, ktoré si vždy vyžiadali časť z jej veľkej rodiny. No neboli to len zvery, čo ich napádali - vo väčšine prípadov išlo skôr o zúfalých blúdiacích ľudí, túžiacich po kúsku pitnej vody a jedla. Namiesto toho však našli smrť. Učila sa od najlepších. Učila sa prežiť. Pozorovala ostatných, ako zbierajú jedlo z kríkov, ako ho skúmajú, či nie je jedovaté. Pozorovala, ako ostatní chodili v skupinkách na lov, ktorý však málokedy vyšiel podľa plánu. Naučila sa predpovedať počasie a určovať čas, naučila sa čítať a orientovať z hviezd, pokiaľ ich nezakrývala vrstva smogu a výparov. Naučila sa brániť to, na čom jej záležalo a získavať to, čo potrebovala. Jedného dňa však narazili so skupinou na okraj lesa a v diaľke zbadali budovy, mesto, zbadali čosi, čo by mohlo značiť život. Nastalo hlasovanie o tom, či sa k mestu priblížiť a preskúmať alebo ísť ďalej. Jaden s otcom, jej náhradnou mamou a asi štyrmi ďalšími členmi sa rozhodli ostať na mieste, kým ostatní z ich skupiny sa vybrali miesto preskúmať. Sľúbili, že sa hneď vrátia.. ale nevrátili. Po dvoch týždňoch nečinného sedenia sa jej otec rozhodol, že ich pôjde nájsť. Jaden tušila, že pokiaľ skupina silných mužov a žien utrpela porážku, jej otec šiel do istého zániku. No nenamietala. Ani sa s ním nerozlúčila. Častokrát si vyčíta, že mala niečo spraviť, objať ho, niečo mu povedať, zastaviť ho. Ale ona nespravila nič. Iba sa pozerala, ako ide v ústety istej smrti. Nechápala, prečo sa jej otec ešte obťažoval ísť, keďže ostatní sa stadiaľ nevrátili. Jej "mama" jej na to povedala iba jediné slovo: "Nádej." Nádej, že niekde ešte žijú ľudia, nádej na lepší koniec. Jej otec so sebou vzal aj troch mužov a ponechal Jaden, starú ženu a neznámeho chlapca s poranenou nohou osamote na okraji lesa. Keď sa jej otec s mužmi nevracal týždeň a zvyšnej skupinke došli zásoby, začala Jaden loviť a zbierať, presne ako sa to naučila v minulosti. Bola si však vedomá toho, že pokiaľ na ňu zaútočí divá zmutovaná šelma, nebude mať ani najmenšiu šancu prežiť. Po dvoch týždňoch si začala pomaly uvedomovať, že ostali samy. Nevedela, čo majú robiť. Ísť ďalej? Následovať zvyšok skupiny kamsi, z kadiaľ niet návratu? Po ďalších troch dňoch sa rozhodla, že pôjdu za skupinou, len čo zaobstarajú dostatok potravy na prežitie minimálne ďalšieho týždňa. Uvedomila si, že traja by v lese neprežili. Najmä nie, keď má vedľa seba starú krehkú ženu, čo sa ledva udrží na nohách a mladého chlapca, ktorý má vysokú šancu úmrtia na infekciu z poranenej nohy. Po týždni zhrňovania zásob, do ktorého sa zapojili všetci, sa rozhodli podísť bližšie k mestu. Keď zbadali, že je ohraničené, stratili nádej v prežitie. Usadili sa kdesi povedľa, dojedajúc zásoby, čakajúc na smrť. No potom, z ničoho nič, z niekadiaľ sa vynorili štyria členovia ich bývalej skupiny. Po zvítaní a ozrejmení faktov Jaden zistila, že pár dní iba tak nečinne sedeli rovanko ako oni predtým, pričom traja z ich skupiny mali stráž, prechádzajúcu pozdĺž kusu mesta. A vtedy zbadali vchod. Zbadali tunel. Ich skupina sa opäť rozdelila, zvyšní ostali na mieste. Po pár dňoch však poodhaľovali ďalšie vchody, až sa napokon celá skupina rozpustila. Keď vošli do tunelov, nevedeli, kam ísť. Premáhala ich klaustrofóbia, zatuchnutosť, únava a slabosť. Dvaja z ich mužov zomreli, keď šli preskúmať rozličné cesty - či už kvôli nebezpečným výparom, alebo ich zložilo nejake zviera, prípaden niekto zajal, to nevedeli. Napokon našli akúsi miestnosť, pravdepodobne bývalé laboratórium. Našli miesto, kde sa cítili relatívne vo väčšom bezpečí ako uprostred lesa na očiach všeliakej hávedi. Vzali z laboratória kriedu a začali sa vracať späť nahor do lesa, aby dali vedieť ostatným. Pri ceste si značili steny tunelov nenápadnými značkami, ktoré udávali smer von. Na ceste von zomrelo, teda vlastne zmizlo omnoho viac ľudí. Niektorí sa rozhodli, že pôjdu po svojom, iní zle stúpili, čo sa im stalo osudným, alebo sa dotkli elektrických drátov pajajúcich zo stropov. Keď sa napokon dostali von, ostali už len štyria. Jadenina skupina sa opäť spojila so štyrmi z ich bývalej skupiny a vybrali sa do podzemia. Vedela, že rovnaký osud mohol postihnúť jej otca, vedela, že možno sa po nich vráti, možno prežil. Kdesi hlboko hlboko však tušila, že aj keby prežil, tak sa po nich nevráti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama