Sirela Konnte

7. ledna 2014 v 12:03 |  Kyborg

Prvý deň na ktorý si spomína, je 5. február roku 2395.


Jej oči obyčajne bývajú akési oranžové, mačacie, no niekedy sa vám môže zdať, že sú celkom čierne. Akoby si nebola istá, ktorá farba je lepšia. Má krátke fialové vlasy s obyčajným strihom - vzadu kratšie, vpredu dlhšie. Je chudá. Pod povrchom sa však skrýva jadro robota. Ak by ste ju rozpárali, našli by ste v nej len ľudský mozog. Správne, len a iba mozog je to, čo je v nej organické, živé. Nachádza sa v hlave v akejsi nádobe, ktorú by ste museli otvoriť aby ste videli čo je vnútri. A tam je mozog. Samozrejme okrem neho je tam aj akási tekutina, ktorá zabezpečuje jeho bezpečie. Na túto nádobu je napojených množstvo káblikov a rôznych prijímačov. Na základe elektromagnetických impulzov môže mozog riadiť celé to mechanické telo. Živiny sa doň dostávajú samozrejme keď niečo zje a jedlo jej telo spracuje. Avšak jej telo spracuje všetko jedlo a nie je nič, čo by vyšlo navnivoč. Živiny ktoré nepotrebuje mozog, sa využívajú ako energia pre zvyšok tela.

Sirela nie je niekto kto vás svojou prítomnosťou poteší. Patrí medzi ľudí, ktorí netečú s davom, ale ako jedna kvapka si vyberú len jednu jedinú cestu, schodnú len pre nich. Nečakajte od nej pomoc, nie je z tých, čo by vám pomohli. Skôr patrí medzi tých, čo vás pošle do hrobu. Keď sa s ňou zhovárate, môžete mať pocit, že je to úžasná a milá osoba, ale opak je pravdou. Rozhovor s vami ju nezaujíma. Nezaujímajú ju vaše problémy, nezaujímate ju vy. Zhovára sa s vami preto lebo je to slušnosť, pretože by mala, nie preto lebo musí. V mysli už sa zaoberá tým, čo by tak mohla urobiť aby sa vás zbavila. Nadobro. Priateľov, má tuny, aspoň tí čo sa nimi nazývajú si myslia, že sú jej priatelia. Skutočnosť je však presným opakom. Avšak, je tu niečo čo ju vždy zaujme. Vždy rada počúva o strojoch. Je to jej koníček, prirodzene. Možno aj práca, ktovie.

Vie narábať so strelnými zbraňami a to je asi tak všetko. Obrana, také niečo aj existuje? Pozná len jedinú. "Zdrhááj!"

Sirela Konnte je absolútne neznáme meno. Vždy bolo a vždy bude. Nikto z jej rodiny nebol akokoľvek významný. Či už to bolo na povrchu, pod pokličkou alebo v nejakej mafii. Ani ona nebola a nikdy byť nemala. Ibaže, jedného dňa sa stratila. Stratila sa a otrávila. Čím? Nu, to je dobrá otázka. Mohlo to byť čokoľvek. Voda, vzduch, jedlo... vyberte si. Vďaka tejto otrave, ochrnula. Nemohla sa pohnúť a zostala chytená ako mucha tam, kde práve bola. Nebola už také dieťa ako kedysi, veď mala už len niekoľko dní do 20! Keby ju neboli našli, zomrela by. Aspoň to si myslela, že by jej bola škoda. Našli ju. Keď videla ľudské tváre, potešila sa. Vedela, že ľudia sú ľudia a roboti ju zabijú. Omyl. Kyborgovia. Na ľudí sa len podobajú, no nie sú nimi. Nevie kam ju odniesli, nevie čo sa stalo, nevie ako žila predtým. Po tom, ako sa prebrala v akejsi miestnosti, po tom ako sa prebrala medzi strojmi je tým čím je. Vie, že jej telo, nie je ľudské. A nevie, čo robila predtým, kým bola predtým.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama